Nemozem uverit, ze v juni to bude uz 10 rokov co som tu zakorenila.
Od tej doby, co som odisla sa zo mna stal istym sposobom bezdomovec
Som vsade doma a predsa nemam domova ...
Pre europana som uz americanka - hlasita, uzvana, plna nazorov ... osoba, ktora reklamuje ked sa jej nieco nepaci, a praje pekny den ("Have a nice day!") s usmevom po celej tvari ...
Vsetko je "great alebo awesome alebo wonderful" aj ked to prave tak necitim -
naucila som sa, ze je to mozno pretvarka, na tu druhu osobu to predsa posobi prijemnejsie ako keby som vymenovala vsetky tazkosti co mi tlacia na srdce ...
Priznam sa, rychlo som si zvykla na pohodlie, ved kde inde na svete si clovek objedna o tretej rano hranolky alebo postel alebo kvety do vazy?
Pre americana som vsak stale europanka ...
Rada vysedavam v kaviarni, mam rada prechadzky.
Periem doma - milujem vonu certsvo vypraneho pradla,
ucim sa jazyky a do kina chodim skor na zahranicne filmy.
Neradim sa o svojom vztahu so svojim osobnym psychologom,
tazkosti si riesim bez liekov - sama alebo s kamaratkou.
Nemyslim si, ze nahota je nemravna ale skor prirodzena.
Na vylety do sveta chodim s batohom na chbte a nie do rezortu
alebo okruznu cestu lodou do Cancunu (Mexiko).
Zaciatky boli tazke, hladala som stale to svoje miesto vo svete, kde funguje vsetko idealne.
Po tolkych rokoch som spoznala, ze vyhody a nevyhody ma kazda krajina sveta.
Domov mam, kde si zavesim vecer svoj klobuk ... momentalne je to v USA
* * * * * * * * * * * * * * * * * * * * * * * * * * * * * * * * * * * * * * * * * * * * * * * * * * * * * *
P.S. Yaneta: dakujem za povzbudenie, pomohlo :) />