vytahane teplaky, diera na pancuchach, olamany lak na nechtoch, vona potu (aj ked diskutabilne v niektorych pripadoch), zlte zuby, biele ponozky v ciernych topankach, nedostatocna osobna hygiena, lenivost, nerozhodovanost, lakomost, a vela dalsich vonkajsich a vnutornych charakteristik …
Vacsina vonkajsich - hore menovanych sa zviditelnuje prave teraz, ked slniecko svieti na vsetky strany a konecne si mozem vyzliect aj ja zo seba aspon tri vrstvy latky. S prichodom dobreho pocasia sa vo mne prebudza tuzba zaradit sa do tej prvej, nedefinovanej kategorie … Ssssssssexyyyyyy …
Otvaram velku skrinu a prehrabujem sa vesiakmi: sukne, bluzky, nohavice a tricka vsetkych farieb duhy. Ako kazda zena, aj ja trpim neustalym nedostatkom odevu.
Taky zvycajny den zacinam s beznadejnou informaciou smerovanou k mojej druhej, spiacej polovicke
“Ja si zase nemam co obliect na seba”.
Druha polovicka neveri usiam a nasledovane prevrati ocami:
“Ked mas nejaky faktami dokazatelny problem honey, daj mi vediet! Inak o Teba nemam starch, Ty sa vynajdes!“ …
(Otaca sa na druhu stranu a bez problemov sa vracia do sna, kde sa mu urcite vykresluje mne uplne lahostajna, nova elektronika - ako napriklad TV plasma … )
Po pol hodinovom invetary si konecne obliekam cervene saty (nahodne objaveny poklad kupeny vo vypredaji) a omotavam okolo bokov hnedy opasok; vo farebnej krabicke plnych sperkov z umelej hmoty a dreva nachadzam nahrdelnik – spomienka na vylet z Tatier a nejake tie hompalajuce nausky.
Z obuvniku vyberam vysoke podpatky ... este make up - spirala na riasy, ruz farby jahody, parfem a som hotova vystupit a testovat okolie … vyprovokovat nejake tie pohlady …
Vo vytahu zamrmle pod nos “Dobre rano” neznamy sused …
(aspon sa pozdravil)
… Vobec si ma nevsimne pri otacani stranok “New York Times” a v hlave kalkuluje svoje klesajuce investicie. Vidiet, ze jedina tema, ktora by v nom prebudila zaujem su ceny nekonecne narastajuceho benzinu alebo nieco o politike … (konverzaciu odkladam “na buduce” … )
Prechadzam okolo recepcneho v hale, ktory ma naopak zdravy hlasite, s usmevom az po usi. Citim, ako ma ocami sprevadza az ku dveram a predava pohladom vratnikovi …
Ten tiez prikyvne .. len tak zo slusnoti - vsak buduce Vianoce sa jeho zdvorilost urcite zobrazi vo vyske prepitneho v obalke od bytu 12F, co sa tu dava tradicne.
Prekladam nohy .. lava, prava, lava, prava … kolena sa mi dotykaju, boky hompalaju z lava do prava. Skusam ten zvadzajuci krok ako to vysvetlovala Mariela na hodine tanga … pokracujem ako leopard .. nenapadne, lahko a tajomne. Beriem nozky, citim kazdy krok, hladam ulovok.
„Acch … Dobre rano Ty sympaticky mladenec co si popri mne presiel!" …
(Mihne sa mi jeho postava v kutiku oka!)
Otaca sa!
Gooooooooooooooool!
(Leopardica zabrala!)
Prechadzam okolo ocnej optiky a potajomky sa zadivam do skla … v dvoch sekundach kontrolujem uces, suknu a topanky. … Vystriem sa ako ozajstna tanecnica, alebo ako ma neustale napominala v prvej triede pani ucitelka … Prsty na nohach sa mi deru o kozu topanok “Made in Italy” … podpatky su nepohodlne, ale ja som statocna a s pulzujucou bolestou kracam dalej ako dama - elegantne, zretelne, pomaly.
Cervena semaforu ma zastavi … citim nezname pohlady … A-haaaaa … toho tam naproti som prichytila … tamtomu tiez nie som lahostajna …. Prechadzam este dalsie dve ulice, nenapadne si vsimam okolie, ciham na reakcie, ci skor to srdce-hrejuce muzske uznanie … Staci len jemne pohladkanie duse.
Snazim sa vyzarovat to “sexy” co mam v sebe a zaroven obdaruvavam usmevom okolie … Cervena sa meni na chodiaceho panaka … odovzdam usmev obdivovatelovi ako darcek zabaleny do krasnej krabice “Nech sa paci, tento je len a len pre Teba mladenec!”.
Nasavam do seba stekliace luce slnka … Kupujem svoju rannu davku kafeinu v blizkej kaviarni, kde ma uz caka Antonio z Mexika s kazdodennou lichotkou “Buenos Dias Linda!” …
Uz len dva kroky do prace a som “doma” …
Som naplnena energiou ... Aky nadherny zaciatok tyzdna! :o)
